Rastlinné orgány

VEGETATÍVNE RASTLINNÉ ORGÁNY (KOREŇ, STONKA, LIST)

Zabezpečujú výživu a rast rastliny, v niektorých prípadoch umožňujú vegetatívne rozmnožovanie.

(1) KOREŇ (RADIX)

Funkcia:
- Mechanická (upevňuje rastlinu v pôde)
- Vyživovacia (z pôdy odoberá rastliny a transpiračným prúdom ich vedie do vyšších častí)
- Metabolická (upravuje chemické látky)
- Zásobná (ukladajú sa v ňom OL a AL = napr. koreňová zelenina)
- Vegetatívne rozmnožovanie.

Charakteristika:
- Nenesie listy, je heterotrofný (nemá asimilačné farbivá), nemá kutikulu a ni prieduchy.

Typ koreňových sústav:
a) ALORÍZIA (PRIMÁRNA):
- hlavný koreň a bočné korene
- typická pre dvojkličnolistové rastliny

b) HOMORÍZIA (SEKUNDÁRNA)
- hlavný koreň zakrpatel
- jeho funkciu preberajú bočné (zväzkovité) korene
- typická pre jednokličnolistové rastliny

Stavba koreňa:

a) Pozdĺžny rez a priečny rez:

Na pozdĺžnom reze rozlišujeme:
- Meristematická: je chránená koreňovou čiapočkou, typické je pre ňu intenzívne delenie buniek
- Predlžovacia: bunky sa tu zväčšujú a rastú
- Diferenciačná: bunky sa tu postupne diferencujú a špecializujú na svoju funkciu

Na priečnom reze rozlišujeme:
- Koreňová pokožka (Rizoderma): vyrastajú z nej koreňové vlásky, ktoré zväčšujú absorpčnú plochu koreňa
- Primárna kôra: medzi pokožkou a cievnymi zväzkami, zložená z exo, mezo a endodermy.
- Pericykel: vrstva buniek so schopnosťou deliť sa, zakladajú sa tu bočné korene.
- Cievny zväzok: vo vnútri stredného valca, pôvodne radiálny, druhotne hrubne činnosťou kambia, ktoré sa nachádza medzi primárnym drevom a lykom.
- Stržeň: vo vnútri medzi cievnymi zväzkami

Koreňová čiapočka:
- Chráni koreňový vrchol
- Jej bunkové steny slizovatejú a uľahčujú prienik do pôdy
- Podieľa sa na regulácii pozitívneho geotropického rastu (t.j. v smere zemskej tiaže)
- Obsahuje stĺpik columela, v ktorom je statolitický aparát = presýpací škrob
- (keď je koreň v zvislej polohe. Škrobové zrná sú umiestnené v spodnej časti buniek, presunom koreňov do vodorovnej polohy sa škrobové zrná presypujú na bočnú bunkovú stenu a ich tlak na cytoplazmu spôsobí jeho kladné geotropické zakrivenie)
- Poznámka: stonka je záporne geotropická = rastie proti smeru zemskej tiaže.
Hrubnutie koreňa:
- Je výsledkom sekundárnych delivých pletív kambia a felogénu
- Kambium: sa zakladá v CZ medzi vnútornou časťou lyka a vonkajšou časťou dreva, smerom do stredu produkuje sekundárne drevo a smerom k obvodu sekundárne lyko.
- Felogén: sa tvorí z pericykla. K obvodu produkuje korok (hlavne u dlhotrvajúcich rastlín)

- Zakladanie kambia v koreni závisí od počtu cievnych zväzkov:

Metamorfózy (premeny) koreňa:

a) Podľa tvaru: b) Podľa funkcie:
Priliepavé: prichytávacia fukcie (brečtan), vzdušné korene: prijímajú vzdušnú vlhkosť, často obsahujú chlorofyl (tropické rastliny), hľuza: hromadia sa v nich zásobné látky (vstavač, alebo buľva repy), parazitické korene: čerpajú živiny z drevnej časti hostiteľskej rastliny (imelo), barlovité: upevňujp rastlinu v bahnitej pôde trópov.

(2) STONKA (KAULOM)
Funkcia:
- Mechanická (spevňuje rastlinu)
- Nesie vegetatívne a generatívne orgány
- Vodivá (vody a AL z koreňa do kvetov a asimilátov z listov do ostatných častí rastliny)

Rast stonky:
- Nie je rovnomerný.
- Striedajú sa na nej nódy (uzly) a internódia ( články)
- Rastový vrchol je tvorený delivým pletivom a je chránený púčikom.

Typ rozkonárenia stonky:

a) STRAPCOVITÉ: Bočné výrastky neprerastajú hlavnú stonku
b) VRCHOLIKOVITÉ: Bočné výrastky prerastajú hlavnú stonku

Typy stoniek:

DREVINY: majú drevnatú stonku - pretrváva
- Kry: stonka sa rozkonáruje tesne nad zemou
- Polokry: sú kry, ktorých tohoročné výrastky sú dužinaté a v priebehu roka drevnatejú
- Stromy: stonka sa rozkonáruje vyššie nad zemou, nezelená časť sa nazýva kmeň

BYLINY: na konci vegetačného obdobia stonka zaniká

- Byľ: vo vnútri je plná
- Stvol: dutá stonka bez bočných stoniek
- Steblo: dutá stonka spevnená kolienkami

Stavba stonky:
Na priečnom reze rozlišujeme:
- Pokožka (Epiderma): má málo prieduchov, kutikulu, obsahuje chlorofyl, niekedy inkrustovaná SiO2 a môže obsahovať trichómy
- Primárna kôra: tvorí ju základné pletivo, môže obsahovať mliečnice, jej vnútorná časť endoderma niekedy obsahuje veľa škrobových zŕn a vtedy sa nazýva škrobová pošva.
- Pericykel: oddeľuje škrobovú pošvu od CZ
- Cievny zväzok: všetky typy okrem radiálnych (najčastejšie kolaterálne a koncentrické)
- Stržeň: vo vnútri

Hrubnutie stonky:
- Vzniká tzv. sekundárna stonka
- Je výsledkom sekundárnych delivých pletív kambia a felogénu
- Kambium: Je medzi primárnym drevom a lykom, vytvára sekundárne lyko a drevo, začína pracovať na jar – vzniká svetlé drevo (beľ), pokračuje v lete – vzniká tmavšie drevo (jadro), v jeseni zastavuje svoju činnosť a odpočíva až do jari, takto vznikajú letokruhy. Produkciou sekundárneho lyka a dreva sa porušuje primárna pokožka, ktorá sa nestíha prispôsobovať zväčšenému povrchu. Jej funkciu preto preberá:
- Felogén: Je pod kôrou resp. pokožkou, pracuje, keď je pokožka, kôra poškodená, smerom do vnútra produkuje zelenú kôru, a do obvodu vytvára korok, na povrchu pletivo postupne odumiera, odlupuje sa a vzniká borka.
- Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy lenticely.

Metamorfózy (premeny) stonky:
- Podzemok: podzemná stonka na prekonanie nepriaznivých podmienok a vegetačne sa rozmnožuje
- Cibuľové hľuzy: šafrán, jesienka
- Úponky: vinič
- Brachyblasty: malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie listy (ihličiny – borovica)
- Dužinaté stonky: sukulentné rastliny – kaktusy
- Poplazy: bočné stonky – jahody

(3) LIST (FYLOM)

Funkcia:
- Fotosyntéza vďaka chlorofylu
- Reguluje množstvo vody dýchaním – transpirácia, resp. odparovanie vody v podobe vodnej pary a gutáciou – vo forme kvapiek
- Výmena plynov (O2 a CO2).

Charakteristika:
- Vyrastá z uzlov na stonke a spolu so stonkou tvorí výhonok, je plochý, zelený, prebieha v ňom fotosyntéza, transpirácia a výmena plynov.

Morfologická (vonkajšia) stavba listu:

- Čepel: plochá časť
- Stopka: na jej dolnej časti sa niekedy tvorí pošva
- (listy so stopkou sú stopkaté, listy bez stopky sú sediace).

Postavenie listov:

- Striedavé:
- Protistojné:
- Praslenovité:
- Prízemná ružica:

Podľa zložitosti listov rozlišujeme:
(1) Jednoduché listy: celistvé s nečlenenou čepeľou, alebo delené s čepeľou rozdelenou hlbokými zárezmi
(čiarkovitý, mečovitý, kopijovitý, široko kopijovitý, obráteno kopijovitý, vajcovitý, srdcovitý, okrúhly, laločnatý)

(2) Zložené: majú čepeľ rozdelenú na samostatné lístky
(dlaňovito zložený trojpočetný, nepárno perovito zložený, párno perovito zložený, dva krát nepárno perovito zložený)

Okraj čepele: 

1 celistvookrajový
2 pílkovitý
3 zubkovitý
4 vrúbkovaný
5 vykrajovaný (laločnatý)
6 dvojito pílkovitý
7 dvojito zúbkovitý

Typy žilnatiny:
1 rovnobežný,2 súbežná 3 perovitá, 4 dlaňovitá

Anatomická (vnútorná) stavba listu:


(1) Bifaciálny list: usporiadanie pletív v hornej a dolnej časti čepele je iné, t.j. rozlišujeme rub a líce.

(1) Kutikula: na povrchu
(2) Pokožka na líci
(3) Mezofyl medzi spodnou a vrchnou pokožkou. Môže byť
a) Palisádový: predĺžené bunky s množstvom chlorofylu.
b) Špongiový: hubový, bunky premenlivého tvaru, menej chloroplastov, veľké medzibunkové priestory
(4) CZ: od mezofylu sú oddelené parenchymatickou alebo sklerenchymatickou pošvou, ich usporiadanie vytvára žilnatinu
(5) Pokožka na rube: má prieduchy na výdaj plynov a vody

a) Kutikula
b) Vrchná pokožka
c) Palisádový parenchým
d) Hubový parenchým
e) Spodná pokožka
f) Prieduch
Cz) cievny zväzok

(2) Monofaciálny list:
- Nerozlíšený rub a líce
- Nerozlíšený palisádový a hubový parenchým
- Prieduchy sú na vrchnej aj spodnej časti listu

a) Kutikula
b) Pokožka
c) Mezofyl
pr) Prieduch
cz) Cievny zväzok

Metamorfózy listu:
- Cibule: zdužinatelé šupiny na uskladnenie zásobných látok (cibuľa kuchynská)
- Listové úponky: na prichytávanie o pevnú plochu (hrach!
- Listové tŕne: kaktusy
- Listencový obal: ochrana šuľku na kukurici